Menu
Obec Harmanec
ObecHarmanec

História

Z histórie obce Harmanec

Hovoriť o súčasnom Harmanci ako o obci,  nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Preto je správnejšie začať toto historické pojednávanie, aspoň krátkym pohľadom  do histórie  celej harmaneckej doliny. A tá je veľmi bohatá a my ešte ani dnes  o nej všetko poriadne nevieme.

Už v rannom stredoveku bola harmanecká dolina sídlom banského priemyslu. Na začiatku 15.-ho  storočia vznikla na území  slobodného kráľovského mesta Banská Bystrica osada Dolný Harmanec, ku ktorej patrila  o niečo vyššie ďalšia osada, Horný Harmanec. Banícka a hutnícka činnosť, ako aj výroba drevného uhlia, si vyžadovala spotrebu obrovského množstva dreva a teda obyvateľstvo sa venovalo týmto činnostiam, popri tej hlavnej  -  získavaniu medenej rudy.

V roku 1829 založil banskobystrický občan – podnikateľ,  Franz Sigmund Leicht  na lúke pod Košiarom, ktorú dostal od mesta zdarma, lebo táto  bola nevyužiteľná pre svoj močaristý profil, papierenský mlyn, ktorý sa vo veľmi krátkej dobe pretransformoval na výrobu papiera v širšom meradle.  A dnes ho poznáme pod menom:  Harmanecká papiereň.  Od tejto chvíle je dnešná obec Harmanec nerozlučne spätá či už priamo, alebo nepriamo s osudom papierne.  Dolnému Harmancu teda pribudla ďalšia osada, ktorá bola vedená pod názvom:  Osada   -   Harmanec papiereň. Ten názov vystihoval skutočnosť, pretože až do roku 1907 okrem areálu vlastnej papierne, tu nebola ani jedna jediná budova! Až v roku 1907 bola postavená budova „Kasína“ a v roku 1912 v tesnom susedstve ďalšie dve budovy, jedna zhora, druhá zdola. V roku 1913 bola postavená železničná trať z Banskej Bystrice priamo do papierne a postavená budova „Železničnej stanice“.  A potom ďalších 20 rokov sa mimo areál papierne  zase nič podstatné  nedialo.

Osada  Harmanec , v areáli papierne bola sebestačná a dobre organizovaná. Od roku 1853 až do roku 1935 tu bola škola, pribudol obchod a v roku 1880 aj poštový úrad, telefón i telegraf. Papiereň mala svojho lekára. V areáli osady bývalo vyše  500 ľudí! A nenávidení a zatracovaní  kapitalisti to všetko vydržiavali. A nie len to, predvídavo odkúpili od mesta okolité nevyužiteľné pozemky, síce zlatonosných, ale predsa len na tekutých pieskoch,  na ktorých stojí dnešná obec Harmanec.

V roku 1880 Snem v Budapešti prijal zákon o „Organizácii obcí“. Bola vytvorená obec Harmanec,  pod správu ktorej patrili: Harmanec /dnešný Dolný Harmanec/,  Horný Harmanec, a Osada Harmanec – papiereň. V zastupiteľstve obce Harmanec,  bol vždy „Námestník starostu „   volený predstaviteľ z osady Papiereň, ktorý mal svoju služobnú pečiatku.  S týmto usporiadaním bolo dosť problémov, hlavne pre úrady, ktoré ho vytvorili, lebo  tu bol Horný Harmanec, ale ten „ Dolný Harmanec“  chýbal.

Ešte ku koncu Monarchie bol pokus o osamostatnenie Osady Harmanec – Papiereň.  Bez úspechu. Ani žiadosť z obdobia  I. ČSR  z  29. apríla 1924 nebola úspešná!  Až napokon KNV v Banskej Bystrici svojim uznesením zo dňa 22. augusta 1956 na základe inštrukcií Povereníctva  vnútra  č. 256/54 Zb. rozhodlo o vytvorení samostatnej obce  Harmanec /papiereň/, s účinnosťou od   1.1.1957.

Veľkú zásluhu na utvorení obce mal výhľadový plánovaný rozvoj papierne s počtom možných obyvateľov obce až 1500. Ešte za  I. republiky od  roku 1935 tu bola perspektíva do budúcnosti, keď v Harmanci Československá štátna banka v Prahe vybudovala svoju filiálku na tlačenie bankoviek a postavila nie len tlačiareň, ale aj niekoľko obytných budov pre svojich zamestnancov. Mníchov 1938 však všetko zmaril. A Moravská banka tu postavila v roku 1935 ľudovú školu T.G.Masaryka. A boli to česi, ktorí tu postavili v roku 1937 Sokolovňu.

Harmanec je atypická obec, ktorá nemá ani jednu ulicu, ani kostol, ani cintorín, ani zvonicu. A teda  aj investičné zámery, by mohli smerovať len do výšky. Ale o Babylonskú vežu sa už pokúsili iní!

Obecná kronika

V pomerne úzkej doline, obklopenej zo všetkých strán lesmi, leží obec Harmanec, dnes jedno z najväčších stredísk papierenského priemyslu na Slovensku. Vznik vtedajšej osady, Harmanca, bol podmienený vznikom papierenskej manufaktúrnej výroby v harmaneckej doline, ktorého začiatky siahajú až do 18.storočia.Nakoľko ďalší rozvoj vtedajšej osady , Harmanca, závisel na založení a rozvoji papierenského závodu, ja veľmi dôležité, popísať podrobne vznik osady Harmanec od samých počiatkov, so všetkými kladnými či zápornými udalosťami, aby aj pre ďalšie generácie zostal pravdiví obraz skutočností tej-ktorej doby. Harmanecká dolina už v stredoveku bola sídlom banského priemyslu.

Už na začiatku 15.storočia vznikla na území slobodného kráľovského mesta, Banskej Bystrice, osada Dolný Harmanec, ktorá podporila samotný vznik osady Harmanec. Od roku 1494 vlastnili banskobystrický ťažiari v harmaneckej doline spražovaciu hutu na meď a neskoršie „Thurzovsko-Fuggerovská” spoločnosť postavila novú spražovaciu hutu, ktorú vlastnila do roku 1546, od roku 1564 patrila huta eránu. Do konca 18.storočia využívalo hutu mesto Banská Bystrica na spracovanie medenej rudy z mestských baní v Richtárovej a v Pieskoch. Koncom 18.storočia a začiatkom 19.storočia stúpla spotreba papiera, a keďže v harmaneckej doline boli vytvorené všetky podmienky pre založenie papierne, došlo k prvým pokusom založiť papiereň.

Ako prvý poslal žiadosť pre vybudovanie papierenského mlyna v harmaneckej doline Ján Peťko, syn majiteľa papierne v Slovenskej Ľupči. Tento predložil jeho projekt roku 1826 mestskej rade v Banskej Bystrici, pričom táto 22.novembra 1826 rokovalo o jeho žiadosti, ale mu po rokovaní vznikli rôzne problémy, ktoré ho odradili od realizácie zámeru. Tejto myšlienky sa však ujal banskobystrický obchodník s knihami, papierom a kancelárskymi potrebami, Franz Sigmund Leicht,a jeho žiadosť podporila obec Dolný Harmanec, u magistrálu mesta Banská Bystrica, ktorý postúpil žiadosť Kráľovskej komore 7.júna 1827.Kráľovská komora preťahovala schválenie žiadosti a preto mesto Banská Bystrica protestovalo a tvrdilo, že stavba papierenského mlyna patrí výlučne do kompetencie mesta, lebo stavba sa mala uskutočniť na pozemku mesta a aj Franz Sigmund Leich bol občanom mesta. Odpoveď mestu sa nezachovala, ale kráľovská komora musela ustúpiť, lebo na základe ďalších prípisov mesta 18.júla 1827,určila prefektúra tejto komory obhliadku staveniska. V tento deň sa zišli zástupcovia Kráľovskej komory, magistrálu mesta Banská Bystrica na pozemku zvaný Pod Košiarom a potvrdili, že pozemok patrí výlučne mestu a preto zástupcovia Kráľovskej komory odstúpili od prieťahov. Výsledok rokovania oznámili 20.marca 1828 ale Franzovi Sigmundovi Leichovi nebolo doručené povolenie na stavbu a preto obec Dolný Harmanec znovu žiadal o stavebné povolenie 7.júna 1828.Dň 12.augusta 1828 mesto uzavrelo s Leichom Zmluvu, ktorá určovala, že mesto bezplatne prenecháva lúku pre výstavbu ako aj pozemok potrebný na vodovod.

Naproti tomu zaväzovala továrnika platiť ročne do mestskej pokladnice vojenskú daň s inými verejnými.Za užívanie vody mal platiť ročne do mestskej pokladnice 30 zlatých. Továrnik sa ďalej zaviazal, že prevádzkou mlyna nebude prekážať plaveniu dreva po riečke Bystrica.

Okrem toho sa Leich zaviazal že pivo a víno bude kupovať od Banskobystrických obchodníkov. Podpísaním tejto zmluvy boli dané aj základy pre vznik osady Harmanec, ktorá postupne vznikla v priamej blízkosti vyrastajúcej továrne. Je preto nutné popísať pre stavebné objekty továrne a prácu v nich, nakoľko i tieto boli začlenené ako súčasť osady Harmanec.

Hlavná budova papierne bola poschodová v tvare písmena L s dlhým ramenom 56 metrov a kratším ramenom 36 metrov. Šírka budovy bola 14 metrov. Budova bola v prízemí klenutá a nad poschodím mala vysokú strechu, v ktorej sa nachádzala sušiareň papiera. V prízemí bolo 12 výrobných hál z toho dve kuchyne na varenie gleja a na poschodí bolo 11 miestností, a to sklady na suroviny a materiál ako aj ubytovne pre zamestnancov. Sušiareň mala tri nad sebou ležiace oddelenia s látkami na sušenie papiera a bola vykurovaná teplým vzduchom.

V papierni bolo veľa strojov, ktoré poháňali ešte vodné kolesá, ktorých mala papiereň tri. Leich zriadil v papierni laboratórium a zaviedol bielenie handár chlórovým vápnom. Vo všetkých výrobniach papierne bola zavedená tečúca voda, ktorú čerpali tri čerpadlá z nádrží pri náhone na valu budovy do rozvodnej nádrže, odkiaľ tiekla do prevádzok. Prevádzková voda sa privádzala spod hory Košiar pomocou 170 metrového dreveného žľabu. Papiereň vyrábala široký sortiment písacích a tlačových papierov, lepenku a baliace papiere pričom mala zastúpenie a sklad výrobkov v Budapešti.

Papiereň začala pracovať zo 65 zamestnancami a Leich bol majiteľom papierne do roku 1837.Po smrti Leicha roku 1838 prevzala papiereň spoločnosť na čele so Štefanom Ruttkayom, pričom aj továreň dostala iný názov a to „Účastnícka spoločnosť cisársko-kráľovskej privilegovanej papierne v Harmanci, ale už v roku 1840 dostala papiereň nového majiteľa. Továreň kúpil Viliam Moriz Scholss z Hainburgu, ktorí premenil továreň v roku 1846 na účastnícku spoločnosť pod názvom Harmanecká cisársko-kráľovská privilegovaná továreň na papier účastinná spoločnosť. Účastnícky kapitál tvoril 500 000 forintov a bol čiastočne v rukách viedenskej firmy Arnstein a Eskeles a firmy Werheimstein a synovia. Riaditeľom firmy bol Scholss.Za jeho vedenia sa namontovali tri papierenské stroje dovezené z Nemecka, Anglicka, Francúzka a v roku 1843 založil veľkosklad v Budapešti. Celkove pracovalo v papierni ruku 1845 150 pracovníkov, v roku 1848 a 1849 100 pracovníkov, v roku 1850 už vyše 200 pracovníkov.

Papiereň zamestnávala deti vo veku od 10 do 15 rokov a v roku 1845 ich bolo 40 a v roku 1850 jedenásť. Roku 1866 kúpili papiereň banskobystrický mešťania H.G.Stadler a J.B.Huttner. Roku 1866 Huttner zomrel a vedenie továrne sa dostalo do rúk jeho dvoch synov. Stadler však v roku 1899.vystúpil zo spoločnosti. Po odstúpení Stadlera stala sa továreň len majetkom rodiny Huttnerovej. Továreň viedli len traja rodinný členovia a to Ján, Henrich a Bruno Huttnerovci. Bruno Huttner ale na peštianskej burze továreň prehral a mienil spáchať samovraždu, v čom mu bolo zabránené. Z majiteľa továrne sa stal predavač novín v Banskej Bystrici.

Keď bola továreň majiteľom Huttnerovcov, zaznamenala veľký rozmach vo výrobe a už vtedy sa papier vyvážal do Číny, Japonska a Indie. V júli 1904 vypukol v papierni požiar, ktorý zničil tri štvrtiny závodu a tento mohol začať pracovať v lete roku 1905, pričom prostriedky na obnovu poskytla Hazai banka v Budapešti. Hazai banka prevzala papiereň roku 1906 do svojho vlastníctva ako akciovú spoločnosť.Za účelom rýchleho spojenia s Banskou Bystricou Vystavila roku 1912 až 1913 železničnú trať z Harmanca do Ban. Bystrice ,ktorá slúžila aj miestnemu osadenstvu. Časť tejto trate dnes slúži ako podniková železničná trať do Uľanky a zachovala sa aj budova stanice.

Vo vedení akciovej spoločnosti pôsobil do roku 1911 Henrich Huttner. V roku 1910 pracovalo v továrni 605 pracovníkov z toho 42 Rakúšanov a 3 Nemci. K slovenskej národnosti sa hlásilo 417 pracovníkov, k maďarskej národnosti sa hlásilo 44 pracovníkov. V roku 1918 v mesiaci august vypukol veľký požiar v továrni a táto mohla obnoviť výrobu v decembri 1918.

V dôsledku hospodárskej krízy v roku 1921 nemohla Hazai banka poskytnúť finančnú pomoc papierni v Harmanci, čo malo za následok odstavenie papierne. Harmanecká papiereň sa preto obrátila na Moravskú agrárnu a priemyselnú banku o úver ktorá postupne od roku 1920 financovala papiereň, pričom využívala zlé postavenie továrne, len aby sa jej zmocnila.

Papiereň bola takto u nej zadlžená na 14,5 milióna Kčs a v roku 1922 banka odmietla dať úver, čím vzniklo odstavenie výroby a prepustenie všetkých zamestnancov. Továreň začala pracovať až roku 1924 keď prišla do vlastníctva Moravskej agrárnej a priemyselnej banky. Okamžite došlo k oživeniu výroby a továreň toho času zamestnávala vyše 700 pracovníkov.

V roku 1927 vypukol v továrni veľký požiar, ktorý značne zničil továreň. Moravská agrárna a priemyselná banka bola posledným majiteľom papierne do roku 1945.Harmanecká papiereň bola znárodnená dekrétom prezidenta republiky dňa 1 januára 1946.S vývojom papierne v Harmanci od jej počiatkov vznikla osada a dnešná obec ktorej vznik sa datuje okolo roku 1860 ktorá v jednotlivých etapách rozvoja zaznamenala značné zmeny v politickom ,hospodárskom a kultúrnom živote prácou miestneho obyvateľstva.

Dňom 1 januára 1957 bola osada Harmanec Vyhlásená za samostatnú obec. Tým sa vytvorili aj samostatné orgány štátnej moci pre obec Harmanec, pretože dovtedy bola riadená miestnym národným výborom v Dolnom Harmanci.

Kamenná vila

Kamenná vila

Polohopis

Obec Harmanec leží na styku Kremnických vrchov a Veľkej Fatry v nadmorskej výške 486 metrov s najnižšie položeným miestom 445 metrov. Cez obec preteká potok Bystrica, ktorý je zdrojom vody pre obec a miestne podniky.

Povrch chotára je hornatý a má tvar písmena S. Zo všetkých štyroch strán obklopujú obec ihličnaté lesy a zmiešané lesy. Významné časti chotára podľa zemepisného a miestneho pomenovania sú tieto : Na medokýš , Na Košiar , Do Racvalovej , Do Hančkov , Malé a Veľké Cenovo. Najvyššie položené miesta na okolí obce sú tieto : Dedkovo 902 metrov , Košiar 944 metrov ktoré geograficky patria do Kremnických vrchov.

Obec Harmanec susedí na severozápade s dolným Harmancom a na juhovýchode s Uľankou. Adminstratívne je obec začlenená do okresu Ban. Bystrica a do stredoslovenského kraja.

V minulosti dávnej od roku 1869 bola zaradená pod obec Dolný Harmanec čo trvalo až do roku 1957. v minulosti administratívne patrila osada Harmanec do Zvolenskej župy.

Dňa 1 januára 1957 bola osada Harmanec vyhlásená orgánmi štátnej moci za samostatnú obec. Obec sa nachádza vo vzdialenosti 9 kilometrov okresného mesta Ban. Bystrice, pozdĺž štátnej cesty z Ban. Bystrice do Martina v blízkosti štátnej rezervácie Harmanecká tisina.

Príroda

Príroda v okolí Harmanca je veľmi pestrá. Samotnú obec obklopujú lesy v ktorých majú prevahu ihličnaté lesy. Chotár obce je zalesnený smrekom, jedľou, bukom,dubom, brezou a borovicou z ktorých prevláda jedľa a jeho povrch tvoria slienité vápence. Nachádzajú sa tu nenasýtené hnedé lesné pôdy, poľnohospodárska pôda tu vôbec nie je ba nenachádzajú sa ani pastviny. Okrem hnedých lesných pôd sa nachádzajú v chotári červené bridlice, spodný trias, kremence a pestré bridlice.

Z krištálnika sú zastúpené migmatity na ktorých leží súvrstvie permu reprezentované akózivitými pieskovcami. Podľa záznamov z minulosti z drahých kovov sa tu ťažilo zlato, lebo v chotári sa nachádzali zlatonosné žili s obsahom striebra. Ťažba sa prevádzala v 30 rokoch 20 storočia.

V údolí Malé Cenovo sa nachádza minerálny prameň. Prameň bol navštevovaný najviac do 60 rokov tohto storočia. Lesná pôda tvorí 94 % celkovej plochy chotára.

Príroda

V rozľahlých lesoch chotára v hojnom množstve rastie lesné ovocie a to jahody, maliny, čučoriedky, černice. Tiež sú tu dobré podmienky pre rast húb najme osičníkov, kuriatok, plávok, muchotrávok, dubákov. Z bohatej palety liečivých rastlín rastie v chotári obce materina dúška, praslička, fialka lesná, podbeľ obecný. Tiež rastie v okolí baza čierna.

V okolitých lesoch žijú rozmanité druhy zveriny, z ktorej prevažujú medvede, jelene, srny, líšky, rysy, z vtáctva prevažujú sovy, jastraby, ďatle, vrabce, sýkorky, lastovičky. V posledných rokoch došlo k rozšíreniu medveďa, ktorý aj v obci narobil škody.

Údolím cez obec Harmanec preteká potok Bystrica, na ktorí sa napája v hornej časti obce lesný potok z údolia Veľké Cenovo. Potok je bohatý na pstruha, pričom však prirodzený život v potoku Bystrica končí pri Harmaneckých papierňach, lebo chemické odpady tohto podniku znečisťujú jej ďalší tok.

Údolím Veľkého Cenova vedie horská cesta, ktorá spája obec Harmanec s obcou Kordíky. Lesnými chodníkmi možno vystúpiť na Dedkovo a na Košiar, pod ktorým v nedávnej minulosti bola takzvaná Košiarova lúka.

Jedine u železničnej stanici sa nachádza lúka v obci. Z tejto lúky možno prejsť horskými chodníkmi ponad obec do horského masívu Križná a do starohorskej doliny Lelekovo. Horskou cestou ponad továreň možno prejsť do údolia Harmanček a ďalej do obce Riečka.

Hospodárstvo

Rozloha obce je 752 hektárov. Nenachádza sa v nej a na okolí orná pôda, pričom však lesná pôda činí 94 % chotára. V obci sa nachádzajú Harmanecké papierne a Vojenský kartografický ústav. Obec Harmanec je priemyselného charakteru, nie je v nej žiadny poľnohospodársky podnik. Podmienky pre pestovanie zeleniny tiež nie sú vytvorené, ale tu treba spomenúť že obyvatelia obce v minulých rokoch si pestovali zeleninu pred domami H4,H3,H2 a pred kultúrnym domom v malých záhradkách.

V obci je zriadené závodné a obvodové zdravotné stredisko a zubná ambulancia. Zdravotné stredisko sa nachádza v budove Závodného klubu .Ambulancia praktického lekára je v Harmanci od roku 1940.Ambulancia zubného lekára existuje v Harmanci od roku 1946.V obci Harmanec sa nachádza pošta, ktorá je k dispozícii miestnym podnikom a obyvateľom obce. V obci sa nachádza materská škôlka a základná škola.

Rychlý kontakt

Obecný úrad
Harmanec 6
976 03

tel.číslo : 048/4198 224

e-maily :
obec@harmanec.sk
starostka@harmanec.sk

Napište nám

Preklad (translations)

Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

EURES

EURES

Návštevnosť

Návštevnosť:

ONLINE:2
DNES:130
TÝŽDEŇ:337
CELKOM:984835

Organizácie

Mobilná aplikácia

Sledujte informácie z nášho webu v mobilnej aplikácii - V OBRAZE.
Voľne k stiahnutiu:

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18
1
19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Aktuálne počasie

dnes, utorok 19. 3. 2024
jasná obloha 9 °C 0 °C
streda 20. 3. oblačno 12/1 °C
štvrtok 21. 3. slabý dážď 13/4 °C
piatok 22. 3. zamračené 13/6 °C