Vodný žľab Rakytovo

Zhodnotenie drevnej suroviny je závislé od mnohých faktorov, pričom jedným z hlavných je dostupnosť drevnej suroviny, ktorú v súčasnosti dosahujeme výstavbou lesných ciest a používaním výkonnej techniky – lanovky, LKT, harvestory a v neposlednom rade aj kone. Druhým je spôsob manipulácie drevnej suroviny so zameraním na maximálnu výťažnosť – t. j. manipulácia výrezov v dĺžkach dodávaných odberateľom z OM, ES alebo predajom na pni. Pričom na odvoz sa používajú vysokovýkonné dopravné prostriedky.

V minulosti, zhruba pred 80 rokmi bola situácia úplne iná.
Z listnatého dreva sa zväčša vyrábalo palivové drevo, pálilo drevené uhlie a z ihličnatého boli vyrábané úžitkové sortimenty. Doprava od pňa po odvozné miesto bola v lesoch Mesta Banská Bystrica zväčša riešená spúšťaním dreva suchými šmykmi (rizňami) a následne po vodných tokoch, vybudovanými vodnými žľabmi.

V r. 1916 – 1921 v priemere ročne mesto predalo 10000 m3 paliva a 9500 m3 úžitkového dreva.

Z inventúry mestského lesného majstra Ing. Petrikovicha z 30.12.1922 vyplýva, že na území Mestských lesov boli funkčné vodné žľaby v dolinách - Cenovo 4650 m, Prašnica 1840 m, Rakytovo – 2400 m.

Pozostatky týchto stavieb z dreva vo vodných tokoch ešte doposiaľ nájdeme. Objavia sa hlavne po povodňových škodách, kedy dôjde k odkrytiu naplavenín. Vtedy sa objavia zvyšky drevených stavieb.

V doline Rakytovo pri Dolnom Harmanci sa nachádza jedinečná kultúrna pamiatka na splavovanie rovnaného dreva - vodný žľab. Bol vybudovaný pravdepodobne už v 19. storočí a vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v r. 2000 v celkovej dĺžke 2450 m. Tento vodný žľab bol dlhé roky bez opráv ,značne sa poškodil a zostal čiastočne znefunkčnený.

Vďaka iniciatíve Mesta Banská Bystrica bol spracovaný projekt opravy vodného žľabu Rakytovo vo výške 1,5 mil Sk, ako jedna súčasť projektu „Rozvoja turistickej infraštruktúry mesta Banská Bystrica“. Tento projekt sa realizuje v celkovej výške 13,5 mil Sk , z čoho 10 mil Sk bolo poskytnutých ako nenávratný finančný príspevok z fondov Európskej únie a štátneho rozpočtu.

Rekonštrukciu vodného žľabu Rakytovo zrealizovali Mestské lesy s.r.o., Banská Bystrica a firma p. Jána Snopku staršieho.

Celá konštrukcia vodného žľabu je z dreva smreku a jedle, bez použitia iného materiálu (železo, plast).

Konštrukcia vodného žľabu

Do dna koryta potoku sa vo vzdialenosti 3 až 6m uložia priečne guliače (pelstre) o min. o 30cm a dĺžke 1m , na ktoré sa uložia pozdĺžne rozrezané guliače (pôdne) o o min. 30cm oblou časťou na pelster, kde sa uchytia dreveným kolíkom dlhým 30 cm o o 2-3cm. Vrchná časť pôdne je vydlabaná do tvaru koryta, pre vedenie vody v pozdĺžnom smere.

Z bočnej strany pôdne sa uchytáva odkôrnená guľatina o o 10-25cm (bočiak) drevenými kolíkmi o o 2-3cm. Bočiaky sú vždy po 2 na seba uložené guliače po každej strane pôdne, pričom spodný bočiak je uchytený do pelstra a druhý vrchný je chytený kolíkom do spodného bočiaku. V exponovaných miestach (zákruty) sú posilnené ešte bočnými kolmi zapustenými do dna potoka, poprípade sú bočiaky 3 na sebe.

Drevené kolíky na celú rekonštrukciu boli štiepané z guliačov, hlavne z husto rastenej okrajovej časti a zatĺkané do otvorov vyvŕtaných vrtákom pomocou elektrocentrály.

Drevná surovina bola použitá nasledovne:

• pelstre – zdroj porast v blízkosti žľabu
• bočiaky – 90% zdroj porast v blízkosti žľabu, 10% dovezené a k žľabu dopravené ručne, koňmi, LKT.
• pôdne – 60% zdroj porast v blízkosti žľabu, 40% dovezené z iných lokalít a k žľabu dopravené ručne, koňmi, LKT.

Pri rekonštrukcii bolo spotrebované 267 m3 drevnej suroviny a úplne vymenené 960 b.m. pôdní , 4600 b.m. bočiakov a zrekonštruované (t.j. – očistené od naplavenín, závalov, miestami poškodené a zničené bočiaky ) 1490b.m. vodného žľabu.

Technológia splavovania dreva

V priebehu roku sa k vodnému žľabu priblížilo koňmi, alebo suchými žľabmi /rizňami/a následne porezalo a poštiepalo vyťažené drevo na metrovicu.

Nasledujúcu jar sa pripravená metrovica hádzala postupne do žľabu. Na plynulý pohyb dreva dohliadali hliadky rozostavené pozdĺž žľabu. V ústí vodného žľabu, kde sa malo drevo nakladať na povozy sa žľab prehradil, čím vzniklo jazierko, z ktorého háčikmi upevnenými na dlhých paliciach pracovníci polená vyhadzovali a následne ukladali do rovnaní. Rovnané drevo sa mohlo splavovať potokom až do Banskej Bystrice, kde sa zachytilo na hrabliach.

Podľa správy Ing. Petrikovicha z r. 1922 napr. v doline Prašnica sa plavilo ročne od 2000 do 2500 prm. Pri plavení dreva bolo denne potrebných 40 až 80 ľudí a splavilo sa 150 prm. Počet ľudí závisel od množstva vody vo vodnom žľabe.

Vodný žľab, ako problém súčasnosti

Vodný žľab je významné technicky hodnotné lesnícke dielo, vyhlásené za nehnuteľnú národnú kultúrnu pamiatku, ako Žľab vodný Dolný Harmanec v doline Rakytovo. Vďaka súčasnej hodnote a spracovaniu dreva v úplne odlišných sortimentoch a vysokej cene ľudskej práce oproti minulosti sa stáva obrovskou prekážkou pre efektívne využitie desať tisícov m3 drevnej suroviny gravitujúcej do doliny Rakytovo pre užívateľa lesa Mestské lesy s.r.o. Banská Bystrica.Výmera dielcov gravitujúcich do doliny Rakytovo je 257 ha a predstavuje zásobu 80 000 m3. Vek porastov je zväčša 80 a viac rokov.

Podľa zákona č.49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu nie je dovolené kultúrnu pamiatku poškodiť. V prípade poškodenia hrozí pokuta a následná povinnosť opravy poškodenej časti.

Pre ML s.r.o. B. B. nie je efektívne približovať drevnú surovinu v rovnanom dreve. Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica súhlasil s použitím mechanizmov na približovanie drevnej suroviny v dĺžkach z doliny Rakytovo pri urobení všetkých opatrení na ochranu vodného žľabu pred poškodením.

Z toho vyvstáva viacero otázok:

1. Kto bude hradiť náklady na túto zvýšenú ochranu?
2. Kto bude hradiť zvýšené náklady na približovanie drevnej suroviny pozdĺž kultúrnej pamiatky, ktoré budú z titulu rizika poškodenia kultúrnej pamiatky vyššie oproti bežným podmienkam pre možnosť pokuty?
3. Kto bude hradiť rozdiel v nákladoch pri výrobe RD a jeho splavovaní, strate na zhodnotení kvalitných sortimentov oproti RD?

Cesta by bola možná, ak by Pamiatkový úrad vyhlásil ochranné pásmo v celej doline Rakytovo z dôvodu ochrany takej významnej kultúrnej pamiatky a uhradil by vlastníkovi takto vzniknutú ujmu, poprípade vytvoril by mechanizmus na preplácanie vzniknutej ujmy z rozdielu nákladov a tržieb pri výrobe rovnaného dreva a jeho plavenia.

V súčasnosti sme v štádiu, kedy sme nútení pozastaviť ťažbu dreva v tejto lokalite pre neefektívnosť jej zhodnotenia s rizikom poškodenia kultúrnej pamiatky.

Ing. Eduard Apfel - Mestké lesy s. r. o. Banská Bystrica